Naša cesta do Kruger National Park začala ránom v Johannesburgu, kde sme strávili parádny deň. Odtiaľ sme vyrazili na safari, no a po ceste sme sa stavili na vyhliadke si užiť Blyde River Canyon, tretí najväčší kaňon na svete. Pomaly sme sa presúvali krajinou, užívali si výhľady. Naša prestávka na čerpacej stanici pri diaľnici bola niečo, čo by som nikdy v živote neveril, že reálne zažijem. Za čerpacou stanicou sa nachádzalo vodné napájadlo, pri ktorom sa pásli nosorožce, zebry, byvoly, antilopy a pštrosy, a to hneď vedľa KFC. Čo bolo celkom vtipné, nakoľko niektoré z týchto zvierat sa v africkej gastronómii využíva ako bežná surovina pri varení. Obklopení divokou zverou nás len utvrdilo, že naše dobrodružstvo začalo.
Kruger National Park je jedným z najväčších a najznámejších národných parkov v celej Afrike. Jeho obrovská rozloha, viac ako 19 000 km², je domovom pre stovky druhov zvierat a rastlín. Je to miesto, kde môžeš zažiť divokú Afriku v jej najčistejšej podobe. Našou cestou sme vošli do parku cez Numbi Entrance, blízko mesta Verulam. Hneď na začiatku nás privítal vojenský personál, ktorý dôkladne skontroloval naše doklady, vstupenky a uistil sa, že so sebou nemáme nič nelegálne ako drogy, alkohol, či drony.
Tip pre teba: pravidlá v Krugeri sú prísne: neprekračovať povolenú rýchlosť, nevystupovať z auta mimo určených miest a rozhodne žiadne kŕmenie zvierat.
Kruger nás privítal jedinečným zážitkom už od prvej chvíle. Vo vchodoch do parku, ako aj na zastávkach s reštauráciami a odpočívadlami, nájdeš veľké mapy s obrázkami zvierat. Návštevníci pomocou farebných magnetov označujú miesta, kde naposledy videli niektoré zo zvierat. Je to taká forma vzájomnej pomoci, no zároveň nikdy nevieš, či bude šelma alebo iné zviera čakať práve na teba.
Vstupné do parku miestny rozlišujú, domáci sú zvýhodnení, no a pre zahraničných návštevníkov sa vstup pohybuje okolo 40 EUR (710 ZAR), a hoci to nie je najlacnejšie, zážitok, ktorý ťa čaká, je neoceniteľný.
Vstúpili sme do parku a napätie stúpalo. Oči sme mali na stopkách, ticho, ktoré vládlo v aute, bolo prerušované iba občasnými výkrikmi, keď niekto z nás spozoroval pohyb v divočine. Prvým zvieraťom, ktoré sme uvideli, bola antilopa. Impaly sú tu na každom kroku, no po chvíli sme sa naučili, že vzácnejšie stretnutia si vyžadujú trpezlivosť. Tip pre teba: neplytvaj časom na bežné zvieratá, ak túžiš po niečom výnimočnejšom.
Naša prvá zastávka bola v Skukuze, jednej z najväčších oblastí parku, kde sme si dopriali kávu a rýchle občerstvenie. Miesto dýchalo atmosférou Afriky, kúsok odtiaľ sa pásli impaly a medzi stromami sme v diaľke zazreli žirafy. Tie sa neskôr predviedli v plnej kráse, keď sa pásli na akáciových stromoch a s gráciou pózovali pred našimi objektívmi. Žirafy majú akúsi eleganciu a ľahkosť pohybu, ktorá nás úplne očarila. Trochu sa s nimi stotožňujem, asi to bude tou mojou výškou.
Ako sme pokračovali ďalej, prišlo niečo ešte majestátnejšie – levica, ktorá lenivo ležala na betónovej ceste, vyhrievajúc sa na slnku. Tento pokojný moment však prerušilo zásobovacie auto, ktoré ju vyhnalo z jej miesta. Odišla pokojne do trávy, no partia z druhého auta mala neuveriteľné šťastie, keď na vlastné oči videli páriaci sa pár levov. Tieto krátke rituály trvajú len chvíľu, ale aj to je dôkaz, aké rýchle a nečakané momenty vám safari môže priniesť.
V parku sme strávili celý deň, presúvajúc sa medzi rôznymi miestami. Zaujímavým momentom bolo stretnutie so skupinou slonov, ktorá odpočívala usporiadaná do kruhu. Mládatá boli v strede, zatiaľ čo starší členovia stáda tvorili akúsi ochrannú bariéru. Tento obraz ukázal silu rodinných väzieb a prirodzeného inštinktu týchto obrov.
Parkom sme prechádzali ticho a každý z nás pozorne sledoval svoju stranu, hľadajúc akýkoľvek pohyb. Naše oči museli byť na stopkách, pretože Kruger ťa môže kedykoľvek prekvapiť. Zrazu, úplne nečakane, nám skrížil cestu leopard. Sedel pokojne na strome a s nadhľadom nás sledoval. Toto bolo finálne zviera našej „veľkej päťky“ (slon, lev, leopard, byvol, nosorožec), ktorú sme mali tú česť vidieť. Nie vždy sa to podarí, no my sme toto šťastie mali.
Neskôr popoludní sa farby savany zmenili – obloha sa začala farbiť do odtieňov fialovej, ružovej a oranžovej. Bol to gýčový západ slnka, keď sa cez cestu začali presúvať slony. Nebolo možné odolať – vystrčil som sa z okna auta a natočil túto majestátnu scénu. Slony spozorneli, ich veľké uši sa rozprestreli a pozreli sa priamo na mňa. Ten moment bol neuveriteľný – adrenalín stúpal, ale zároveň to bolo ako zázrak.
Keď sme opúšťali park cez Crocodile Bridge, posledný pozdrav nám poslal hroch, ktorého sme zahladli v rieke a dotvoril tak finálnu bodku nášmu safari. Bolo 17:29, keď sme výchádzali bránou a opúšťali park. Unavení, no nasýtení zážitkami, sme opúšťali Kruger National Park – miesto, ktoré sa nám navždy vrylo do pamäte. Odtiaľ už viedla cesta k ubytovaniu na dobrý steak zo zebry.